Kardiostimulácia na Slovensku v roku l994 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
GABRIELA KALISKÁ a kolektív
autorov* Slovenská republika |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
[] [...medicine] [Noninvasive Cardiology] [obsah / contents] | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
KALISKÁ
G a spol. Kardiostimulácia na Slovensku v
roku l994. Noninvas
Cardiol 1996;5(1): V článku sú zhrnuté štatistické výsledky činnosti l3 kardiostimulačných stredísk v Slovenskej republike v roku l994. V tomto roku sa zvýšila frekvencia primoimplantácií na 247,3 na milión obyvateľov. Zlepšilo sa tiež typové zloženie primoimplantovaných kardiostimulátorov. Celkove sa urobilo l330 primoimplantácií a 358 reimplantácií kardiostimulátorov. Ialší rozvoj tejto techniky je závislý od úrovne poznatkov o kardiostimulácii medzi praktickými lekármi a internistami, od ekonomických faktorov a eiastoene aj od samotných kardiostimulaených stredísk. K3úeové slová: kardiostimulátory - stimulaené elektródy. KALISKÁ G et al. Cardiac pacing in Slovakia in 1994. Noninvas Cardiol 1996;5(1): A review of the statistical analysis of the results of 13 pacemaker centers in the Slovak republic during 1994 is presented. The frequency of the primoimplantations increased to 247,3 per a million inhabitants in 1994. The structure of types of the primoimplanted pacemakers also improved. A total of 1330 primo-implantations and 358 re-implantations were performed in Slovakia in 1994. The future development of these techniques depends on the level of knowledge of pacemaker application between the general practitioners and internists, on the economical factors and on the pacemakers centers. Key words: Pacemakers - Stimulation electrodes Z Internej kliniky, Nemocnica F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici * Vedúci lekári Kardiostimulaených stredísk. Juraj Bodnár, Pavol Brunclík, Jozef Hasila, Jaroslav Kaplan, Július Kasper st., Július Kasper jr., Ján Kollár, Rudolf Kurian, Miloslav Makovíni, Vladimír Milovský, Viera Ottová, Ernest Romsauer. Do redakcie došlo 8. 3. 1995; prijaté doa 14. 8. 1995 Adresa pre korešpodenciu: MUDr. Gabriela Kaliská, Kardiostimulaené centrum, NsP F.D.Roosevelta, 975 17 Banská Bystrica, Slovenská republika V roku l994 na Slovensku pracovalo l2 kardiostimulaených stredísk pre dospelých a jedno stredisko pre deti. V priebehu roka jedno stredisko z technických dôvodov ukoneilo svoju einnos?. Preh3ad pracovísk a ich implantaené aktivity sú uvedené na tab. l. Na týchto pracoviskách bolo primoimplantovaných celkove l330 kardiostimulátorov a reimplantovaných 358 kardiostimulátorov. Frekvencia implantácií bola 247 kardiostimulátorov na l milión obyvate3ov. V porovnaní s rokom l993 došlo k miernemu nárastu z 229 kardiostimulátorov na l milión. Badate3né je ešte zaostávanie za európskymi krajinami, kde sa frekvencia pohybuje pribli?ne okolo 400 primoimplantácií na l milión obyvate3ov, v Eeskej republike bolo v roku 1994 celkove 440 implantácií na l milión (1,2).
Tab.
l. Preh3ad implantaených stredísk v
Slovenskej republike a ich implantaené aktivity v roku
l994. Pokles poetu reimplantácií, ktorý sme v roku l994 zaznanenali, je logický a súvisí s preda?ením ?ivotnosti a štandardnou kvalitou pou?ívaných kardiostimulátorov. Pomer poetu primoimplantácií a reimplantácií je 3,7. Nosite3mi kardiostimulátorov sú eastejšie mu?i ako ?eny (graf l). Priemerný vek implantovaných osôb je 70,3+ l0,4 roka.
Graf l. Percentá
primoimplantácií pod3a pohlavia. Klinické indikácie na implantáciu kardiostimulátorov sa neodlišujú od indikácií v susedných krajinách (graf 2), jednoznaene preva?ujú synkopy (33,8%) a bradykardia (40,8%). Tachykardia je klinickou indikáciou iba v 2,2% a hemodynamické indikácie v 8,5%.
Graf 2. Rozdelenie
primoimplantácií kardiostimulátorov pod3a klinickej
symptomatológie. A - nešpecifikované, Bl - synkopy, B2
- závraty, B3 - bradykardia, Cl - tachykardia, D - iné.
Rozdelenie arytmie vedúcej k implantácii kardiostimulátora pod3a elektrokardiografickej diagnózy je uvedené na grafe 3. Preva?ujúcou príeinou sú atrioventrikulárne blokády (48%), tesne sledované sínusovými bradykardiami a syndrómom chorého sínusového uzla (46,7%). V tomto ukazovateli nie sú ?iadne rozdiely medzi Slovenskom a ostatnými európskymi krajinami.
Graf 3. Rozdelenie
primoimplantácií kardiostimulátorov pod3a
elektrokardiografickej diagnózy. B - sínusový rytmus,
C - A-V blokády, D - blokády ramienok, E - sick sinus
syndrome. Najvýznamnejšie zmeny oproti roku l993 sa dosiahli vo výbere jednotlivých typov kardiostimulátorov (grafy 4, 5, 6 a 7). Oproti roku l993 poklesol poeet neprogramovate3ných kardiostimulátorov zo 479 na l20 (z 38% na 9,22%). Treba konštatova?, ?e primoimplantácia neprogramovate3ného kardiostimulátora je nezvyklým postupom a tomu nasvedeuje aj trend na Slovensku. Podiel frekvenene odpovedajúcich jednodutinových kardiostimulátorov má vzostupnú tendenciu. Tridsa?percentný podiel dosahovaný v európskych krajinách nedosiahli ani najagilnejšie slovenské strediská implantujúce l00 a? 300 kardiostimulátorov roene (graf 8). Najeastejšie pou?ívané senzory sú piezo-senzor a akcelerometer. Dvojsenzorové frekvenene odpovedajúce kardiostiomulátory neboli pou?ité.
Graf 4.
Rozdelenie primoimplantácií pod3a
etiológie poruchy rytmu. B - neznáma, Cl -ischemická,
C2 - poinfarktová, F - syndrom karotického sínusu.
Graf 5. Rozdelenie
primoimplantácií kardiostimulátorov pod3a druhu
pou?itých prístrojov. Porovnanie roku l993 a l994 u
dospelých.
Graf 6. Percentuálne
zastúpenie jednotlivých typov kardiostimulátorov.
Porovnanie rokov l993 a l994.
Graf 7. Percentuálny
podiel jednotlivých typov kardiostimulátorov u
komorovej stimulácie.
Graf 8. Podiel
VVI,R kardiostimulátorov v centrách s poetom nad 300
primoimplantácií roene, s poetom l00 - 300
primoimplantácií, 50-l00 primoimplantácií a na
pracoviskách s poetom menej ako 50 primoimplantácií
roene. Vyjadrené v percentách a poete kusov. Európska úroveo sa dosiahla vo VDD stimulácii s jednou viacpolárnou elektródou (graf 9). Pretrváva nepriaznivá situácia vo frekvencii implantácií dvojdutinových kardiostimulátorov (graf l0). Nezaznamenali sme nárast v poete DDD kardiostimulátorov a zotrvávame na 5% hranici. Príeinu vidíme v tom, ?e iba 3 strediská rutinne implantujú dvojdutinové kardiostimulátory a ialšie 2 s ich implantáciami zaeínajú. Tieto strediská nemajú nadväznos? na ostatné slovenské strediská, ktoré dvojdutinové kardiostimulátory neimplantujú. Zastúpenie kardiostimulátorov pracujúcich v re?ime AAI je l,8% a zodpovedá podielu AAI stimulácie napríklad vo Ve3kej Británii, Francúzsku a Rakúsku.
Graf 9. Podiel
VDD kardiostimulátorov v strediskách nad 300
primoimpolantácií roene, l00 - 300 primoimplantácií,
50 - l00 primoimplantácií a menej ako 50
primoimplantácií roene. Vyjadrené v percentách a
poete kusov.
Graf l0. Podiel
DDD kardiostimulátorov v strediskách nad 300
primoimplantácií, l00 - 300 primoimplantácií, 50 -
l00 primoimplantácií a menej ako 50 primoimplantácií
roene. Vyjadrené percentách a poete kusov. Zastúpenie jednotlivých typov kardiostimulátorov pri vybraných poruchách rytmu je uvedené na grafoch 11, l2 a l3. Odrá?a sa tu rešpekt easti implantaených stredísk pred zlo?itejšími typmi kardiostimulátorov a zavádzaním dvoch stimulaených elektród. Ako je evidentné z grafu 11, poeet fyziologických kardiostimulátorov u chorých s atrioventrikulárnou blokádou narástol viaka VDD kardiostimulátorom s jednou stimulaenou elektródou na l6,2%.
Graf 11. Percentuálne
zastúpenie jednotlivých typov kardiostimulátorov u
pacientov s AV blokádou.
Graf 12. Percentuálne
zastúpenie jednotlivých typov kardiostimulátorov u
ramienkových blokád.
Graf l3. Percentuálne
zastúpenie jednotlivých typov kardiostimulátorov u
pacientov so sick sinus syndromom. Podiel bipolárnych stimulaených elektród je l7,4% zo všetkých pou?itých elektród. Ako je zrejmé z grafu l4, zhodne so svetovým trendom prevládajú u fyziologickej kardiostimulácie bipolárne elektródy.
Graf
l4. Stimulaené elektródy pou?ité u
primoimplantácií kardiostimulátorov. V roku 1994 sa na Slovensku implantovalo celkove 5 automatických implantovate3ných kardioverterov- defibrilátorov (AICD). V stredisku ÚKVCH Bratislava sa implantoval jedenkrát, v NsP Banská Bystrica trikrát a vo FN Košice jedenkrát. Vo všetkých prípadoch sa pou?ili prístroje štvrtej generácie. Frekvencia na l milión obyvate3ov je 0,9 prístroja. Záver Vývoj slovenskej kardiostimulácie v roku l994 mo?no poklada? za priaznivý. Zvýšil sa poeet primoimplantácií na milión obyvete3ov, poklesol podiel reimplantácií. Zaregistrovali sme pozitívne tendencie vo frekvencii multiprogramovate3ných, frekvenene odpovedajúcich a VDD kardiostimulátorov. Zatia3 eo podiel AAI a VDD stimulácie zodpovedá európskej úrovni, badate3né je zaostávanie v poete dvojdutinových kardiostimulátorov. Riešenie vidíme v racionálnejšom vyu?ití kapacity kardiostimulaených stredísk, ovládajúcich techniku implantácie, programovanie a spôsob kontroly dvojdutinových kardiostimulátorov. Výsledky, ktoré dosiahli kardiostimulaené strediská v roku l994, dávajú predpoklad na ialší pozitívny. Literatúra
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
[predchádzajúci / previous] [vrch stránky / top of the page] [nasledujúci / next] |