Súhrny z prednášok prednesených na
sympóziu

KONTRASTNÉ LÁTKY V DOPPLEROVSKEJ DIAGNOSTIKE PRÍČIN A PREJAVOV SRDCOVÉHO ZLYHANIA

J. Beňačka

OFD, NsP, Piešťany

Prínos dopplerovskej diagnostiky možných príčin, ako aj samotných prejavov srdcového zlyhania môže byť zmenšený nie malým podielom falošných výsledkov. Tie môžu vyplývať z nedostatočnej špecificity niektorých izolovaných hodnotiacich kritérií (napríklad E/A), ako aj z hodnotenia nekvalitného (nedostatočného) respektíve rušeného dopplerovského signálu.

Autor na niekoľkých konkrétnych príkladoch z praxe dokumentuje možnosti využitia kontrastných látok pri hodnotení prietoku pľúcnymi vénami (pri diagnostike diastolickej dysfunkcie ĽK) a pri hodnotení závažnosti aortálnej stenózy (ako možnej príčiny srdcového zlyhania). Súčasťou prezentácie sú aj praktické návody k podávaniu registrovaných kontrastných látok v odôvodnených indikáciách.

HODNOTENIE DIASTOLICKEJ FUNKCIE ĽAVEJ KOMORY TKANIVOVOU DOPPLEROVSKOU ECHOKARDIOGRAFIOU

P. Dědič

Poliklinika Novamed, Banská Bystrica

Cieľom práce je určiť prínos tkanivovej dopplerovskej echokardiografie (TDE) pre hodnotenie diastolickej funkcie a pre stanovenie jednotlivých štádií diastolickej dysfunkcie ľavej komory (ĽK).

Porovnané sú namerané myokardiálne rýchlosti u 50 pacientov s rôznymi štádiami diastolickej dysfunkcie ĽK a u 25 zdravých pacientov. K vyšetreniu a meraniu bol použitý systém Toshiba SSH 380A (Power Vision 7000) s TDE, TM-TDE a PW-TDE. Včasná diastolická rýchlosť myokardu (VEm) bola meraná z apikálnej projekcie v posterobazálnej oblasti pomocou PW-TDE. VEm bola významne vyššia u normálnych jedincov (17,5 ± 4,5 cm/s), ako u pacientov s poruchou relaxácie (n = 20; 7,2 ± 2,2 cm/s), s pseudonormalizovaným plnením (n = 15; 7,4 ± 2,5 cm/s) a s restriktívnym typom plnenia ĽK (n = 15; 7,0 ± 2,3 cm/s, p < 0,001). VEm je spoľahlivým parametrom, diferencujúcim pacientov s normálnou a s abnormálnou diastolickou funkciou ĽK. Výhodou VEm je jej relatívna nezávislosť na zvýšení preloadu. VEm spolu s dopplerovským hodnotením transmitrálneho prietoku a prietoku v pľúcnicových žilách umožňuje odlíšiť jednotlivé štádiá diastolickej dysfunkcie ĽK (schéma).

VZŤAH VIABILITY MYOKARDU, REVASKULARIZÁCIE A VEĽKÝCH KARDIÁLNYCH KOMPLIKÁCIÍ

J. Dúbrava

Oddelenie funkčnej diagnostiky, NsP Petržalka, Bratislava

Cieľ: Zhodnotiť výskyt veľkých kardiálnych komplikácií v súbore vysokorizikových pacientov v závislosti na: 1. prítomnosti viabilného myokardu, 2. vykonaní koronárnej revaskularizácie a 3. kombinácii oboch faktorov.

Súbor pacientov a metodika: Viabilitu myokardu sme vyšetrili dobutamínovou záťažovou echokardiografiou u 90 pacientov (65 mužov, 25 žien), priemerného veku 57,8 roka, s priemernou EF ĽK = 31,2 ± 7,1 %. 52 pacientov malo chronickú ICHS, 38 pacientov sme vyšetrovali pri AIM. U 63 pacientov sme zistili klinický priebeh a 57 pacientov absolvovalo kontrolné TTE o 27,0 ± 22,0 mesiacov (6 z 63 pacientov exitovalo). Sledovali sme výskyt veľkých kardiálnych komplikácií, definovaných ako kardiálna mortalita, hospitalizácia pre akútny syndróm alebo pre srdcové zlyhanie, dokumentované malígne arytmie.

Záver: 1. Výskyt veľkých kardiálnych komplikácií nebol signifikantne odlišný u pacientov s a bez viabilného myokardu, 2. revaskularizovaní pacienti mali oveľa menej veľkých kardiálnych komplikácií oproti pacientom bez revaskularizácie, 3. revaskularizovaní pacienti s viabilným myokardom mali signifikantne menej veľkých kardiálnych komplikácií oproti nerevaskularizovaným pacientom s viabilným myokardom a oproti nerevaskularizovaným pacientom bez viabilného myokardu.

OMAPATRILÁT PRI LIEČBE SRDCOVÉHO ZLYHANIA

A. Dukát, V. Pener1, Ľ. Gašpar, P. Gavorník, J. Lietava

II. interná klinika LFUK a FN, Rádiologická klinika LFUK a FN1, Bratislava

Systém nátriuretických peptidov hrá významnú úlohu v regulácii krvného tlaku a objemu plazmy. Zdá sa, že blokáda tvorby angiotenzínu II inhibítormi ACE a NEP môže byť výhodná.

Účinky NEP inhibítora omapatrilátu (OMA) 10 – 20 mg denne na vrchole konvenčnej liečby srdcového zlyhania (SZ) sa sledovali u ôsmich pacientov (šesť mužov a dve ženy, priemerný vek 74,6 roka), s SZ trieda III NYHA (ischemická príčina SZ) v trvaní liečby jeden rok. 24-hodinové monitorovanie EKG, TK echokardiografia a objem srdca (RTG) sa sledovali pred a po ročnej liečbe OMA.

Priemerné 24-hodinové hodnoty TKs poklesli o 7,5 a TKd o 3,5 mmHg. Nezistili sa významné rozdiely v priemerných hodnotách frekvencie srdca, EF, ani rőntgenologicky hodnotenom objeme srdca. Významne však boli ovplyvnené komorové dysrytmie (trieda Lowna, celkový počet a variabilita frekvencie srdca) hodnotené Holterovým monitorovaním EKG.

Či duálna liečba ACE a NEP inhibítorom môže priniesť dodatočný benefit v konvenčnej liečbe pacientov s ischemickým SZ, pre kompletnejšiu blokádu renín-angiotenzín-aldostarónového systému, ukážu prebiehajúce štúdie OVERTURE a OPERA.

DIABETES MELLITUS AKO RIZIKOVÝ FAKTOR SRDCOVÉHO ZLYHÁVANIA

K. Dulková, A. Zachar, V. Bada, Z. Sumbalová

III. interná klinika LF UK, FN akad. L. Dérera, Bratislava

Srdcové zlyhanie je jednou z najčastejších príčin hospitalizácie na interných oddeleniach. III. interná klinika okrem funkcie výučbovej základne Lekárskej fakulty UK v Bratislave plní aj úlohu rajónneho interného oddelenia.

Cieľom našej práce bolo zistiť prevalenciu srdcového zlyhávania (SZ) u všetkých hospitalizovaných počas dvojmesačného obdobia, so zvláštnym zreteľom na diabetikov.

Súbor a metodika: Celkovo bolo hospitalizovaných 245 pacientov. Každý absolvoval štandardné klinické a biochemické vyšetrenia.

Výsledky a záver: Známky SZ sa vyskytli u 103 pacientov, čo je 42 %. Diabetes mellitus je významný rizikový faktor. Vyskytoval sa až u 52 % hospitalizovaných. Glykémia u chorých so SZ mala trend k vyšším hodnotám ako u diabetikov bez SZ. Najvyššie glykémie mali pacienti v NYHA III – IV. Diabetici na perorálnych diabetikách mali vyššie hodnoty glykémií ako diabetici s inzulinoterapiou, čo by mohlo vysvetľovať literárne údaje lepšej prognózy pacientov so srdcovým zlyhávaním a inzulinoterapiou.

Autori rozoberajú dĺžku hospitalizácie z hľadiska SZ, závislosti na veku a pohlaví, hospitalizačnú mortalitu.

Práca bola súčasťou výskumu v European Heart Failure Survey. Diabetes mellitus sa javí ako nezávislý rizikový faktor SZ a miera nevyrovnanosti diabetu súvisí so stupňom SZ NYHA v našom súbore.

CHRONICKÁ DISEKCIA AORTY – S NEZVYČAJNÝM PRIEBEHOM

F. Fazekas, L. Rácz

Interné oddelenie, NsP, Kráľovský Chlmec

Autori uvádzajú prípad 67-ročného pacienta, hypertonika, ktorý má v anamnéze prekonaný Q IM a bol odoslaný do OLÚ vo Vyšných Hágoch na doriešenie a prípadné liečenie pre zhoršenie kašľa, námahovej dýchavice a nález na RTG hrudníka. Na RTG snímke hrudníka bolo veľké plošné zatienenie v ľavom hornom a čiastočne v strednom pľúcnom poli s ostrým ohraničením voči pľúcnemu parenchýmu, ktoré deviuje tracheu a ezofagus doprava. Bronchologické vyšetrenie a ezofagografia sú negatívne. Pri skiaskopickom vyšetrení zatienenie pulzuje do 1 cm. Pri USG vyšetrení zatienenia bolo vyslovené výrazné podozrenie, že ide o tekutý obsah. Transtorakálna echokardiografia pre hypoechogenitu pacienta neznamená diagnostický prínos. Pacient pre údajné rodinné problémy odmietol ďalší pobyt, ako aj ďalší diagnostický postup a bol prepustený z OLÚ s podozrením na aneuryzmu aorty alebo cystu nejasnej genézy. Doma v ambulantných podmienkach bolo vykonané už z OLÚ odporúčané CT vyšetrenie hrudníka s prekvapujúcim nálezom disekujúcej aneuryzmy aorty, ascendentnej časti s pokračovaním až k bifurkácii. Maximálna šírka aorty bola v ascendentnom úseku 9 cm. Pri podaní kontrastnej látky sú dobre diferencovateľné zmeny vytvorené v lúmene a veľkosť nástenného trombu. Pacient neudáva výrazné ťažkosti ani naďalej, preto striktne odmieta ďalšie vyšetrovacie metódy, ako aj operačné riešenie, ktoré bolo dohovorené na Kardiochirurugickej klinike v Bratislave. Až s odstupom 17 mesiacov bol dovezený v ťažkom šokovom stave na JIS interného oddelenia, kde v priebehu 30 minút exitoval. Disekcia aorty, ktorá je považovaná za závažné ochorenie, často s rýchlym priebehom a katastrofálnymi dôsledkami pre pacienta, sa môže prezentovať aj atypickým priebehom. Dôkazom toho je aj uvedený prípad pacienta, ktorý napriek tomu, že odmietol diagnostický algorytmus, ako aj liečbu (medikamentóznu a chirurgickú), prežil od stanovenia diagnózy 17 mesiacov.

VÝZNAM TRANSEZOFAGEÁLNEJ ECHOKARDIOGRAFIE V STRATIFIKÁCII NEHEMORAGICKÝCH CIEVNYCH MOZGOVÝCH PRÍHOD

A. Hruboň, A. Lacko, A. Zliechovcová

ÚVN, Ružomberok

Zavedenie TEE do rutinnej praxe s možnosťou vizualizácie dovtedy nezobraziteľných štruktúr prinieslo nové možnosti v diagnostike a liečbe kardiovaskulárnych a kardiocerebrálnych ochorení.

Cieľom práce bolo poukázať na plné opodstatnenie zavedenia TEE vyšetrenia do štandardných diagnostických postupov u  nehemoragických CMP.

Pacienti zaradení do súboru museli spĺňať hlavné kritérium – museli byť s nehemoragickou CMP diagnostikovanou CT vyšetrením a museli spĺňať i jedno vedľajšie kritérium – prítomnosť akéhokoľvek šelestu na srdci alebo fibrilácie predsiení.

Vyšetrenie prevádzané na prístroji Toshiba Powervision 7000 s transezofageálnou sondou model PEK-510 MA, multiplanárnou 5 MHz, za štandardných podmienok. Súbor tvorilo 51 pacientov s vekovým priemerom 70 rokov. Šelest bol prítomný u 86 % pacientov, FIS u 67 %.

Nález: U 51 % pacientov bola prítomnosť spontánneho echokontrastu, u 31 % prítomnosť trombu, u 2 % prítomnosť bakteriálnej endokarditídy. Iba u 16 % pacientov bol nález negatívny.

TEE v stratifikácii nehemoragických CMP umožňuje identifikáciu zdroja embolickej príhody, dobrú kontrolu liečby i možnosť častého opakovania bez výraznejšej záťaže i u pacientov s výrazným neurologickým deficitom a predurčuje ho k zaradeniu do štandardných diagnostických postupov.

ANOMÁLNY ODSTUP ĽAVEJ KORONÁRNEJ ARTÉRIE V NAŠOM KLINICKOM MATERIÁLI

A. Jurko ml., A. Jurko, A. Šparcová, Z. Farská1, M. Holáň

Klinika detí a dorastu JLF UK a MFN, Martin, DKC, Bratislava1

Úvod: Anomálny odstup ľavej koronárnej artérie (ALCA) je zriedkavá anomália v detskom veku. Klinický obraz je často identický s dilatačnou kardiomyopatiou. Pri včasnej diagnostike a chirurgickej liečbe môžu byť pacienti úspešne vyliečení.

Cieľ: Na základe retrospektívneho vyhodnotenia vlastných prípadov a literárnych údajov prispieť k zlepšeniu neinvazívnych diagnostických kritérií ALCA.

Metodika a výsledky: Autori zhodnotili za obdobie posledných osem rokov retrospektívne svoje skúsenosti s piatimi pacientmi s anomálnym odstupom ľavej koronárnej artérie. Pacienti boli vo veku štyroch mesiacov až štyroch rokov. Autori sa v práci zamerali na vyhodnotenie ich klinických prejavov, elektrokardiografických a echokardiografických nálezov. U troch pacientov sa urobila perfúzna scintigrafia myokardu. Všetci pacienti sa podrobili operačnému zákroku. Jeden pacient exitoval po časovom odstupe od operačného zákroku, u ostatných pacientov sa stav upravil.

Záver: Autori v práci poukázali na význam včasnej diagnostiky ALCA a dôležitosť diferenciálno-diagnostických kritérií medzi ALCA a dilatačnou kardiomyopatiou.

DEKOMPENZÁCIA SRDCA PRI TRAUMATICKEJ INSUFICIENCII ÁTRIOVENTRIKULÁRNEHO ÚSTIA – DIAGNOSTIKA A LIEČBA

K. Kanáliková, V. Fischer, I. Šimková, V. Hudec

SÚSCH, Bratislava

Úvod: Cieľom práce je poukázať na ôsmych kazuistikách potrebu adekvátnej diagnostiky a liečby poúrazovej kardiálnej insuficiencie (TI, MI).

Pacienti: V priebehu rokov 1992 – 2001 sme na Klinike srdcovej chirurgie SÚSCH hospitalizovali šesť pacientov s TI a dvoch s MI po tupom poranení hrudníka. Klinické prejavy polytraumy (7 pacientov) maskovali príznaky kardiálnej dekompenzácie. Diagnóza chlopňovej insuficiencie sa stanovila v rozmedzí ôsmich hodín (pacienti s MI) až deväť rokov (pacienti s TI) po úraze. Echokardiografické vyšetrenie poukazuje u pacientov na TI regurgitáciu IV. stupňa v dôsledku ruptúry papilárnych svalov a dilatáciu pravých oddielov srdca. Dvaja pacienti s TI mali prídavné zmeny (ruptúru voľnej steny pravej predsiene a defekt komorového septa). 53-ročný pacient s MI bol v pľúcnom edéme (v dôsledku ruptúry papilárneho svalu mitrálnej chlopne). U 19-ročného pacienta s MI po úraze dominoval obraz pneumotoraxu. Po neinvazívnom vyšetrení sme indikovali operáciu. Korekcia TI sa v troch prípadoch riešila semilunárnou anuloplastikou (De Vega), u ďalších dvoch náhradou chlopne bioprotézou a korigovali sa prídavné chyby. Pacientovi s pľúcnym edémom v dôsledku MI sa akútne nahradila mitrálna chlopňa umelou protézou. 19-ročný pacient s MI mal plastiku prstenca a šľašiniek mitrálnej chlopne. Vo všetkých prípadoch sme realizovali peroperačné TEE.

Výsledky: Nezaznamenali sme včasné a neskoré úmrtie. Pooperačné obdobie bolo komplikované v šiestich prípadoch multiorgánovým postihnutím v dôsledku polytraumy. Jeden z pacientov po anuloplastike a sutúre voľnej steny pravej predsiene vyžadoval po šiestich rokoch reoperáciu. Pri kontrole 1 – 8 rokov po operácii sme zistili dobrú fyzickú výkonnosť pacientov.

Záver: Včasná diagnostika a adekvátna liečba kardiálnej dekompenzácie v dôsledku traumatickej TI a MI zabraňuje progresívnemu poškodeniu funkcie komôr a malígnym poruchám rytmu.

VYŠETRENIE VARIABILITY SRDCOVEJ FREKVENCIE (VSF) SPEKTRÁLNOU ANALÝZOU (SA) PRI KARDIOVASKULÁRNYCH OCHORENIACH V KLINICKEJ PRAXI

A. Lacko, A. Hruboň, A. Zliechovcová, M. Urban, R. Popovič, D. Bestvina, L. Bíreš

ÚVN, Ružomberok

VSF býva zmenená pri etiologicky rôznorodých ochoreniach. Cieľom práce bolo vyšetrenie VSF SA, ako markera stavu vegetatívneho nervového systému, u pacientov s kardiálnymi ochoreniami (ICHS, AIM, KMP atď.).

Na vyšetrenie sme používali mikropočítačový systém určený pre telemetrické neinvazívne vyšetrenie VSF, typ VariaCardio TF4 od Sima Media Olomouc. Podkladom práce sú skúsenosti jednak s analýzou výsledkov v súbore 100 zdravých jedincov (kontrolná skupina) ako aj u chorých. Jednotlivé súbory tvorí: 35 chorých jedincov po prekonanom AIM, 10 chorých jedincov s DKMP, 1 jedinec po transplantácii srdca, 50 jedincov po teste na naklonenej rovine pri diagnostike vazodepresorickej a kardioinhibičnej dysregulácie atď.

Po prekonanom transmurálnom AIM sme zistili u všetkých vyšetrených patologické hodnoty VSF (power LF, HF, MSS, SD atď). V skupine s netransmurálnym AIM bola patologická VSF u 64 %, nezmenená u 36 % vyšetrených. U všetkých chorých s DKMP bola VSF patologická. Dominovala nízka sila denzity spektra, relatívne zvýšené hodnoty nízkofrekvenčného spektra (LF), veľmi nízke hodnoty vysokofrekvenčného spektra (HF), zvýšený pomer LF/HF, čo svedčí o zvýšení sympatikovej aktivity. Išlo o štatisticky významné rozdiely (p 0,001) pri porovnaní s kontrolnou skupinou.

Prevaha sympatikovej tonizácie s depresiou vágovej tonizácie signalizuje zvýšené riziko náhlej koronárnej smrti (NS). Vyšetrenie VSF SA je jednou z najdynamickejších metód neinvazívnej kardiálnej diagnostiky. Je dokázané, že pacienti s patologickým nálezom pri vyšetrení VSF SA majú päťkrát častejší výskyt NS.

OSUD PACIENTA S CHRONICKÝM SRDCOVÝM ZLYHANÍM – KAZUISTIKA

P. Lesný, E. Goncalvesová, V. Fischer, J. Fabián

SÚSCH, Bratislava

Autori referujú o 51-ročnom pacientovi s ťažkým chronickým srdcovým zlyhaním (SZ) na podklade koronárnej choroby. Koronarografia zobrazila trojcievne postihnutie, ejekčná frakcia ľavej komory bola 17 %, funkčná trieda NYHA IV. Dobutamínová echokardiografia ukázala viabilný myokard v štyroch segmentoch. Bola vykonaná neúplná revaskularizácia.

Pooperačne nedošlo k zlepšeniu subjektívneho stavu ani funkcie ľavej komory. Ťažká pľúcna hypertenzia bola prekážkou zaradenia pacienta na čakaciu listinu na transplantáciu srdca (HTx). K štandardnej liečbe SZ sme pridali blokátor AT1 receptorov. Po dvoch mesiacoch sme zaznamenali podstatný pokles pľúcnej hypertenzie. O mesiac po zaradení na čakaciu listinu pacient podstúpil HTx. Následný priebeh bol bez komplikácií a na 15. pooperačný deň bol pacient prepustený domov. Dva roky po HTx pracuje a jeho zdravotný stav je priaznivý.

PRETRVÁVAJÚCA PREDSIEŇOVÁ TACHYKARDIA AKO PRÍČINA SRDCOVÉHO ZLYHANIA U MLADISTVÉHO PACIENTA

P. Martanovič, V. Milovský, R. Dinka, R. Hatala1, M. Hrebík, P. Margitfalvi1

Kardiologické oddelenie, Detské kardiocentrum, DFNsP, Bratislava, Oddelenie porúch rytmu1, SÚSCH, Bratislava

Na Jednotku intenzívnej starostlivosti (JIS) Detského kardiocentra sme pre multiorgánové zlyhanie prijali 15-ročného pacienta. Stav zapríčinila kardiálna dekompenzácia. Echokardiograficky sme zistili obraz kongestívnej kardiomyopatie s výrazne zníženou funkciou ľavej komory. Laboratórne sme potvrdili hepatorenálne zlyhanie a rozvoj diseminovanej intravaskulárnej koagulopatie. Ako príčinu zlyhania sme určili prítomnú predsieňovú fokálnu tachykardiu. Bola pomerne pomalá. Frekvencia srdca sa pohybovala od 120 do 140 za min. Pacient ju pociťoval ako nepravidelné búšenie srdca vyše sedem mesiacov. Pri pokuse o medikamentóznu verziu pacient netoleroval antiarytmiká. Zvýraznilo sa zlyhanie s nutnosťou medikamentóznej resuscitácie pacienta. Od ďalšej farmakologickej antiarytmickej liečby sme ustúpili a pokračovali sme v liečbe kardiálneho a multiorgánového zlyhania. Stav pacienta sa stabilizoval, ale pre nelepšiaci sa echokardiografický nález a pretrvávanie tachykardie sme indikovali elektrofyziologické vyšetrenie a rádiofrekvenčnú abláciu. Zákrok bol úspešný, pacient mal naďalej trvalo sínusový rytmus. Postupne dochádza k úprave laboratórnych parametrov svedčiacich pre zlyhanie pečene a obličiek. Pacienta ďalej liečime ako chronické srdcové zlyhanie. Rok po rádiofrekvenčnej ablácii sa echokardiografický nález kompletne upravil.

Pretrvávajúca predsieňová tachykardia je zriedkavá príčina chronického zlyhania srdca. Základom úspešného riešenia „tachykardiomyopatie“ je súčasná liečba základnej príčiny, dysrytmie, ako aj kardiálneho a multiorgánového zlyhania.

PRVÉ SKÚSENOSTI S BIVENTRIKULÁRNOU STIMULÁCIOU U DETÍ S DILATAČNOU KARDIOMYOPATIOU

V. Milovský1, E. Balážová2, M. Holáň2, M. Šagát2, M. Hrebík2, J. Kautzner3

SPAM, Bratislava1, Detské kardiocentrum, DFNsP, Bratislava2, IKEM, Praha3

Cieľ práce: Zistiť účinnosť biventrikulárnej stimulácie u detí s dilatačnou kardiomyopatiou.

Kardiostimulátor s možnosťou biventrikulárnej stimulácie sme implantovali dvom chlapcom s dilatačnou kardiomyopatiou. Prvý pacient bol sledovaný od roku 1995 pre dilatačnú kardiomyopatiu, zhoršovanie klinického, ergometrického, echokardiografického nálezu s NYHA III. Po implantácii biventrikulárneho kardiostimulátora sa zlepšil klinický stav, tolerancia zaťaženia a echokardiografické parametre.

Druhý pacient (15 rokov) prekonal myokarditídu overenú biopticky s následným vývojom kardiomyopatie, NYHA III. Pre vývoj AV blokády a bifascikulárnej blokády v novembri 2001 bol implantovaný stimulátor s biventrikulárnou stimuláciou InSync III. Po opakovanej repozícii elektród je adekvátna stimulácia obidvoch komôr. Pri ergometrii pretrváva mierne znížená tolerancia zaťaženia, mierne zlepšené echokardiografické parametre.

Záver: Vzhľadom na výšku pacienta, veľkosť srdca a kaliber koronárneho sínu sa môže vyskytnúť viac dislokácií elektród ako u dospelých pacientov. Biventrikulárna stimulácia však u starostlivo vybraných pacientov zlepšuje klinický stav, telesnú výkonnosť a echokardiografické parametre.

ABSCEDUJÚCA LATENTNÁ BRONCHOPNEUMÓNIA AKO PRÍČINA REFRAKTÉRNEHO ZLYHANIA SRDCA. KAZUISTIKA

M. Noskovičová, E. Goncalvesová, J. Fabián

Trnasplantačné oddelenie SÚSCH, Bratislava

28-ročný pacient s ročnou anamnézou dilatačnej kardiomyopatie bol odoslaný z regionálneho kardiocentra pre refraktérne srdcové zlyhanie.

Pri prijatí bol pacient subfebrilný, v celkovom zlom stave, s kľudovou dýchavicou, kašľom a s prejavmi kongescie v obidvoch obehoch.

RTG srdca a pľúc svedčí pre maloobehovú stázu s alveolárnym edémom a fluidotoraxom vpravo. Echokardiograficky zisťujeme ťažkú systolickú dysfunkciu dilatovanej ľavej komory (ejekčná frakcia 20 %).

Po intenzívnej i. v. inotropnej a diuretickej liečbe sa stav pacienta ľahko zlepšil. Kultivačné vyšetrenie spúta potvrdilo prítomnosť multirezistentného Acinetobactera. Opakované RTG vyšetrenie hrudníka odhalilo obojstrannú bronchopneumóniu.

CT vyšetrenie pľúc ukázalo mnohopočetné abscedujúce ložiská v obidvoch pľúcnych krídlach.

Mesiac potom pacient napriek intenzívnej starostlivosti, komplexnej kardiologickej a antiinfekčnej liečbe exitoval.

VÝZNAM SPIROERGOMETRIE V MANAŽMENTE PACIENTOV S CHRONICKÝM SRDCOVÝM ZLYHÁVANÍM

I. Štefanková, P. Lesný, J. Fabián

SÚSCH, Bratislava

Východiská: Spiroergometrické vyšetrenie poskytuje informácie v rozhodovaní o liečbe chronického srdcového zlyhávania (CHSZ). Zároveň má význam pre posúdenie prognózy pacientov s CHSZ.

Cieľ: Objektívne zhodnotiť fyzickú kapacitu pacientov s CHSZ vo vzťahu k ich ďalšiemu osudu a porovnať parametre neinvazívneho testu s invazívnymi ukazovateľmi.

Súbor pacientov a metódy: Vyšetrili sme 94 pacientov (6 žien) vo veku (priemer ± SD) 50,9 ± 9,3 roka s CHSZ v štádiu NYHA II (n = 43) a NYHA III (n = 51), s ejekčnou frakciou ľavej komory 23,4 ± 5,6 %. Pacienti absolvovali bicyklový záťažový test s priamym meraním respiračných parametrov. Pravostranná katetrizácia sa realizovala separátne v priebehu týždňa pred alebo po spiroergometrii.

Výsledky: Spotreba kyslíka na vrchole záťaže (pVO2) bola u všetkých pacientov znížená (15,7 ± 4,4 ml/kg/min, t. j. 49,7 ± 13,9 % normy). Zistili sme štatisticky významnú súvislosť pVO2 so základnou diagnózou (DKMP vs ICHS, 16,5 ± 4,4 vs 13,4 ± 4,4 ml/kg/min, p < 0,005), s NYHA klasifikáciou (r = -0,46, p < 0,005), s rozdielom maximálnej a pokojovej srdcovej frekvencie (r = 0,35, p < 0,005) a krvného tlaku (r = 0,3, p < 0,005). Z priamych hemodynamických parametrov koreluje s pVO2 pľúcna cievna rezistencia (PVR) (r = -0,45, p < 0,005), transpulmonálny gradient (TPG) (r = -0,46, p < 0,005) a kardiálny index (r = 0,46, p < 0,005). Ventilačný ekvivalent pre CO2 (VE/VCO2) na vrchole záťaže koreluje s PVR, TPG a stredným tlakom v pľúcnici. Z 94 pacientov 12 čaká na transplantáciu srdca (HTx), 11 podstúpilo HTx, 14 zomreli a u 10 bola HTx kontraindikovaná. Pre 47 pacientov je indikácia HTx zatiaľ predčasná alebo im bol navrhnutý iný spôsob liečby.

Záver: Spiroergometria objektivizuje výkonnosť pri CHSZ. Funkčná kapacita ovplyvňuje naliehavosť HTx. Prognostický význam pVO2 je väčší ako VE/VCO2.

MOŽNOSTI VYUŽITIA MAGNETICKEJ REZONANCIE V KARDIOLÓGII

R. Uhliar, M. Satko

NsP MV SR, Bratislava

Autori predkladajú súhrnnú prednášku, ktorá sa zaoberá možnosťami využitia vyšetrenia pomocou magnetickej rezonancie (MR) v kardiológii.

Zameriavajú sa predovšetkým na diagnostiku patomorfologických nálezov ochorení perikardu a detekcie závažných chlopňových chýb. Poukazujú aj na možnosť využitia MR v diagnostike porúch poškodenia systolickej funkcie ľavej komory.

Na záver prednášky budú prezentovať svoje vlastné skúsenosti pri využití MR na diagnostiku systolickej dysfunkcie.